Čo hovoria absolventi IAM #5

Rado úspešne absolvoval doktorandské štúdium v programe Ridenie procesov v roku 2012. Odvtedy pôsobí na Technical Univeristy of Dortmund, kde sa okrem pedagogickej činnosti venuje výskumu v oblasti odhadu parametrov a riadenia komplexných systémov. Na svojom konte má veľa kvalitných vedeckých publikácií a výsledky svojej práce prezentoval na prestížnych konferenciách po celom svete.

Q: Už ako doktorand na IAM si toho stíhal veľmi veľa. V rámci pedagogiky si viedol a konzultoval mnohé semestrálne a záverečné práce a pritom si patril k ľuďom, na ktorého vyučovanie sme sa ako študenti tešili. Neskôr si nielen mne pomáhal s mnohými vedeckými aj nevedeckými problémami, ktoré na začínajúceho doktoranda číhajú. Vďaka kvalite svojich vedeckých výsledkov si ako doktorand na IAM absolvoval viaceré zahraničné pobyty na prestížnych univerzitách. Aké pracovné ponuky si zvažoval po absolvovaní svojho doktorandského štúdia?
A: Posledný rok doktorandského štúdia som strávil najmä výskumnými pobytmi v zahraničí, vo Francúzsku a v Anglicku, na ktorých sa mi veľmi páčilo. Po skončení doktorandského štúdia som bol teda silne motivovaný skúsiť si rozšíriť medzinárodný obzor ešte viac. Okrem ponuky post-doktorandského miesta na ÚIAM som mal ponuku na post-doktorandské miesto na univerzite EPFL v Laussane, Švajčiarsko a na univerzite v nemeckom Dortmunde.

Q: Nakoniec si sa rozhodol pre Technical University of Dortmund. Co zavážilo, že si sa rozhodol práve pre túto možnosť?
A: V Dortmunde majú dobrý futbal a dobré pivo. Ak opomeniem tieto nesporné výhody :) tak ma Dortmundská skupina pritiahla svojím úzkym napojením na problémy praxe chemického priemyslu (spolupráca s priemyslom pri riešení technických problémov použitím najmodernejších teoretických poznatkov je v Dortmunde veľmi silná) a taktiež osobou a reputáciou vedúceho skupiny - profesor Engell je okrem iného súčasným prezidentom EUCA - European Control Association.

Q: Čomu sa venuješ v rámci svojej vedeckej činnosti?
A: Tých zaujímavých vecí, ktorým sa vie človek venovať v rámci témy riadenia procesov a automatizácie, je viacero, pričom platí, že čím viac človek vie tým viac zaujímavých vecí na výskum sa objavuje. Vždy ma veľmi zaujímala identifikácia a optimálne riadenie chemických procesov. Vo svojej vedeckej činnosti sa teda venujem najmä nelineárnemu odhadu stavov a parametrov dynamických systémov, robustnému prediktívnemu riadeniu, ako aj návrhu riadenia zložitých dynamických systémov. Podrobnosti sú k nahliadnutiu aj na "výskumníckom Facebooku": ResearchGate. Veľmi ma takisto teší pretrvávajúca spolupráca s ÚIAM na téme optimálneho riadenia a odhadu parametrov membránových filtračných procesov.

Q: Okrem výskumu sa venuješ aj pedagogickej činnosti. Prednášaš študentom a vedieš viacero záverečných prác. V čom je nemecký systém vysokoškolského štúdia odlišný oproti tomu, ktorý mame u nás?
A: Toto je téma na samostatný rozhovor ale pokúsim sa to zhrnúť. Štúdium v Nemecku je veľmi odlišné od slovenského modelu. Študenti majú oveľa väčšiu slobodu vo výbere predmetov a pri veľkej väčšine predmetov sa od študentov nevyžadujú akékoľvek zadania alebo účasť na prednáškach či cvičeniach. Akoby protikladom tejto slobody, ktorú študenti dostanú počas výučbovej časti semestra, je skúškové obdobie. Tu sa veľmi často stáva že sa všetky prvé termíny skúšok odohrajú počas dvoch po sebe nasledujúcich týždňov a druhý termín skúšky sa koná až v rámci skúškového obdobia nasledujúceho semestra alebo až o rok. Často mám pocit, že tento systém, núti študentov k oveľa väčšej samostatnosti, paradoxne k väčšiemu záujmu o predmety počas semestra a, aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, k uvedomeniu si toho čo im štúdium dáva.

Q: Už v rámci svojho štúdia si absolvoval viaceré zahraničné pobyty. Na ktorých univerzitách si bol na výskumnom pobyte?
A: V úvode som už spomenul Francúzsko a Anglicko. Boli to Ecole Nationale Superiere des Industries Chimiques v Nancy, Francúzsko, čo je jedna z dvoch vysokých škôl (na Slovensku by sa tieto skôr volali technické univerzity) vo Francúzsku zameraná čisto na chemické inžinierstvo a všetko čo k nemu patrí, a Imperial College London v Anglicku, ktorá je jednou z top 10 univerzít na svete. Dosiaľ som ešte nestihol spomenúť výskumný pobyt v Nórsku, kde som strávil istý čas na NTNU v Trondheime.

Q: V rámci svojej práce veľa cestuješ po celom svete a prednášal si už na mnohých prestížnych medzinárodných konferenciách. Ktoré miesta si už navštívil a čo zaujímavé si tam zažil?
A: Cestovanie je jedna z najpríťažlivejších vecí na živote výskumníka. Stačí spraviť nejaký zaujímavý výskum, napísať o tom dobrý článok a človek sa s minimálnymi nákladmi (väčšinu nákladov hradí univerzita resp. nejaký výskumný projekt) pozrie do viacerých končín sveta. Tých mnou navštívených krajín je už skutočne požehnane. Z obývaných kontinentov mi chýba už len Austrália a Južná Amerika. Zážitkov je ohromné množstvo. V skratke môžem spomenúť nezapadajúce slnko počas nórskeho leta, neskutočnú prírodnú krásu Fínska, kultúrny šok, ktorý človek zažije pri návšteve Japonska, očarujúci a technologicky nesmierne vyspelý Singapur, hadie špeciality z Vietnamu či špeciality z juhoafrickej diviny (krokodíl, pštros, atď.), USA, kde sa zrazu pred očami zhmotňuje všetko čo človek pozná z amerických filmov a veľa ďalších vecí, na ktoré nie je možné už v živote zabudnúť.

Q: Čo z toho, čo si sa na našej škole naučil je teraz pre teba najužitočnejšie?
A: Nebudem tu vymenúvať nejaké metódy umiestnenia pólov, LQR regulátory či Kalmanove filtre, keďže toto podľa mňa nie sú tie najdôležitejšie z vecí, ktoré sa človek pri štúdiu dozvie. Štúdium na STU mi predovšetkým ukázalo svet, v ktorom sa pomocou analytického pohľadu na veci (nazvime ich problémy inžinierskej praxe) dajú robiť úplne zázraky. Nechcem aby toto vyznelo pateticky, ale, ak moju predchádzajúcu vetu vztiahnem na automatické riadenie, je až neskutočné, že pomocou riešenia sústavy lineárnych rovníc, ktoré vedeli ľudia riešiť už v stredoveku ak nie už v staroveku, je človek schopný navrhnúť riadiace algoritmy pre lietadlo či raketoplán, chemický reaktor či destilačnú kolónu alebo elektrickú prenosovú sústavu. Brány do tohto typu poznania a tohto typu dívania sa na svet mi otvorilo práve štúdium na STU.

Q: Odporučil by si študentom, aby išli študovať k nám na automatizáciu?
A: Určite áno, hoci neviem či môj úsudok nie je príliš zakalený tým, že som automatizáciu u vás vyštudoval. Z osobnej skúsenosti a z pohľadu môjho súčasného profesijného postavenia sa to, že som sa rozhodol pre automatizáciu ukazuje ako výborná voľba. Štúdium určite nie je ľahké. Ak človek nie je ochotný byť postavený pred viaceré výzvy a úskalia, tak so štúdiom zrejme spokojný nebude. Ak sú pre niekoho výzvy a úskalia prostriedkom ako zistiť čo všetko dokáže a ak rád rieši rozličné problémy, tak sa s veľkou pravdepodobnosťou stane, že štúdium nebude iba cestou za získaním pár písmenok pred menom, ale bude cestou osobnostného rozvoja na konci ktorej bude človek vyzretejší, intelektuálne bohatý a zaujímavý pre pracovný trh.

Q: A čo by si poradil študentom, ktorí sa pre štúdium u nás už rozhodli?
A: V krátkosti, vytrvať a nevzdávať sa. Obšírnejšie povedané, študenti by sa mali snažiť vytĺcť zo štúdia čo najviac poznatkov tým, že budú na prednáškach a cvikách pedagógov zahŕňať otázkami, ktoré sa týkajú praxe a najnovších vedeckých poznatkov. Takisto by si mohli úplne samostatne vyskúšať prácu na nejakých drobných či väčších projektoch. Napríklad si môžu skúsiť otvoriť nejaký časopis, ktorý popisuje najnovšie smart zariadenia, zistiť aký problém riadenia sa na danom zariadení rieši (určite sa nejaký nájde) a skúsiť ten problém vyriešiť pomocou toho čo sa naučili na TAR-ku.

Q: Na čo zo svojho študentského života u nás najradšej spomínaš?
A: Bude to asi vo väčšine otvorený a ľudský prístup pedagógov, ktorý sa vždy snažili odovzdať čo sa len dalo z ich vedomostí a energie aby nám, nevďačným študentom, ukázali krásu automatizácie a riadenia.