Umelá inteligencia vo fyzike

Umelá inteligencia sa šíri vo vede ako morová nákaza v stredovekom predmestí.

Výskumníci z Austrálie využili metódy strojového učenia na rekonštrukciu a zdokonalenie experimentu, ktorý bol v pôvodnej verzii v roku 2001 odcenený Nobelovou cenou.
Tento nový prístup v prírodných vedách nesporne prinesie rýchlejší progres a umožní vedeckým pracovníkom zamerať sa na problémy na vyšších úrovniach.

Experiment bol zameraný na vytvorenie Boseho-Einsteinoveho kondenzátu, hyper-chladného plynu s teplotou blízkou absolútnej nule.

Takýto extrémne riedky a extrémne chladný plnyn sa správa bizardným spôsobom čo vedci využívajú na pozorovanie kvantových javov na makroskopickej úrovni, alebo na spomalenie svetla (fotónov).

Úlohou riadiaceho systému založenom na strojovom učení bolo v tomto experimente manipulovať s lasermi a inými parametrami s cieľom najefektívnejšieho ochladenia atómov . Z hľadiska riadenia ide o zložitý nelineárny problém optimálneho riadenia. Algoritmus postupoval iteratívnym spôsobom a pri každom nasledujúcom pokuse sa jeho efektivita zvyšovala.

Citujúc jedného zo spoluautorov (Paul Wigley):

Algoritmus robil veci ktoré by človek ani nehádal.
Neočakával som že by sa umelá inteligencia mohla naučiť ako vykonať experiment sama o sebe za menej ako jednu hodinu.

Výsledok celého snaženia je, že kondenzát môže byť vytvorený rýchlejšie, lacnejšie, vo väčších množstvách a pri rôznych podmienkach. Nehovoriac o tom že umelá inteligencia nemusí jesť, spať, alebo si brať dovolenku.

Samozrejme tento systém je špecificky navrhnutý pre tento konkrétny problém a nedá sa použiť na iné problémy. Preto pre flexibilnú automatizáciu výskumu sa vedci vo svete stále musia spoliehať na všeobeco-účelové nástroje nazývané aj PhD. študenti.

Zdroje: Originálny vedecký článok, Futurism, Techcrunch, Australian National University