Zimná škola doktorandov

V novembri minulého roka som sa zúčastnila EIT manufacturing zimnej školy doktorandov. Jedná sa o jeden z mnohých programov Európskeho inštitútu vzdelávania zameraný na podnietenie spolupráce partnerských európskych univerzít. Toto podujatie prebiehalo počas dvoch novembrových týždňoch v dvoch fázach: distančnej a prezenčnej.

Distančná fáza sa skladala z týždňovej série online prednášok zameraných na tohtoročné výzvy (modulárna produkcia a využívanie lokálnych zdrojov v produkcii) a soft skills ako napr. agilný manažment.

Prezenčná fáza predstavovala týždeň workshopov v Porte (Portugalsko). Väčšinu času sme trávili v priestoroch tunajšej fakulty inžinierstva FEUP, ktorá mala krásne rozloženie, kde jednotlivé budovy fakulty obkolesovali trávnatý areál, ktorý študenti často využívali na oddych počas prestávok.

Priamo v areály školy rastie niekoľko ovocných stromov.

Program sa skladal z rôznych workshopov, exkurzií a prednášok. Posledné dva dni boli zamerané na zostavenie a prezentáciu skupinového riešenia na dané výzvy.

Interaktívny workshop s programovateľným legom.

Čo sa týka exkurzii, pre mňa asi najzaujímavejšia bola návšteva Iilabu (Industry & Innovation Lab). Kde sa úzka skupina ľudí venuje výskumu hlavne v oblasti robotiky a virtuálnych inovácii. Ako napríklad virtuálna verzia skladu, robotické rameno ovládané pomocou smart okuliarí a pod.

Záznam zo smart okuliarí.

Virtuálny trenažér zvárania.

Virtuálna kópia fyzického labáku pre lokalizáciu objektov, ktoré dvíha robotické rameno.

Jednou z praktík, ktoré by si mala osvojiť aj naša univerzita je, že toto laboratórium spolu so start-up centrom UPTEC, úzko spolupracuje s tunajšou univerzitou. Takže študenti zaujímajúci sa o dané problematiky majú možnosť spolupracovať na týchto projektoch, prípadne majú priestor a zariadenia na realizáciu svojich záverečných prác.

Počas tohto týždňa sa organizátori postarali aj o to, aby sme intenzívne spoznali tunajšiu kultúru, hlavne tunajšiu kuchyňu. Portugalská kuchyňa je typicky zložená z veľkého množstva chodov, čo môže byť pre neskúseného turistu trochu ohromujúce. Hlavne ak ste plný po dvoch chodoch a informujú vás, že vás čaká ešte ďalších päť. (Pre predstavu, nasledujúce fotky predstavujú asi polovicu chodov bežnej portugalskej večere.)

Asi najznámejší portugalský dezert pastéis de nata.

S odstupom času to hodnotím ako veľmi pozitívnu skúsenosť. Menovite z dvoch hľadísk. Z profesionálneho hľadiska ma to obohatilo o mnohé soft skills, posilnili sa mi medzinárodné vzťahy a mám lepšiu predstavu o tom, ako prebieha spolupráca na projektoch svetovej úrovne.

Na druhej strane to podnietilo môj osobný rast a prinútilo ma to vystúpiť z mojej komfortnej zóny. Taktiež ma to donútilo zmeniť môj doposiaľ striktný pohľad na riešenie problémov a bola to skvelá možnosť, respektíve nutnosť na precvičenie mojej angličtiny. A toto všetko som mohla zažiť v jednom z najkrajších miest Európy, veď posúďte sami.