Ja vs UniSim Design (part 2)

Ešte koncom roka 2015 som písala o začiatkoch svojej bakalárskej práci a jej spojitosti so simulačným programom od spoločnosti Honeywell UniSim Design R 440 a už sa blíži koniec.

Práca v tomto programe ma naučila ako logicky rozmýšlať a hľadať chyby, či už v schéme vytvorenej v simulačnom prostredí alebo aj v sebe. Skladala som schémy ako je skvapaľňovanie a chladenie zemného plynu, dvojstupňová kompresia, výroba metanolu, riadenie výmenníka tepla s využitím kaskádovej regulácie ale aj riadenie rektifikačnej kolóny použitím rôznych konfigurácii, kde pri posledných dvoch spomenutých som navrhovala množstvá regulátorov, ktoré nie vždy fungovali, no program ma hlavne naučil pozerať sa na automatizáciu inak ako doteraz a to aj tým, že vrámci predmetu Integrované riadenie v procesnom priemysle sme riadili motorček a "žiarovku" vo vzdialenom laboratóriu. Chcem tým povedať, že nie všetko, čo sme sa naučili v teórii napr. pre výpočet regulátora presne funguje a niekedy je to potrebné doladiť.

Je rozdiel riadiť reálny proces, ktorý je náročnejší a je rozdiel riadiť pomocou simulačného programu ako bolo v mojom prípade. Z môjho pohľadu môžem ale potvrdiť, že program UniSim Design vieme porovnať s riadením blízkemu reálnemu procesu, a prečo? V bakalárskej práci som sa snažila riadiť výmenník tepla (aj otváraním/zatváraním ventilu) pomocou MATLAB/Simulink, a výsledky tohto riadenia neboli vždy reálne, resp. boli, ale grafické výsledky boli moc kostrbaté, ostré, otvorenie ventilu vyskočilo na 100% hore a následne rýchlo na žiadanú hodnotu, no s UniSim-om to boli krásne výsledky, bez veľkých prereguľovaní, s postupným otváraním ventilu až pokým sa nedostalo na žiadanú hodnotu. Jediné, čo mali výsledky ako tak spoločné, bol čas regulácie ale priebeh bol iný.

Riadenie rektifikačnej kolóny rôznymi konfiguráciami (LV, LB, LD a DV) je kapitola sama o sebe. Je to náročnejšie ako som si myslela. V bakalárskej práci som využila zjednodušené schémy rektifikačnej kolóny s použitím 2 regulátorov, a to preto, že predpokladáme ideálne podmienky vo vnútri rektifikačnej kolóny, v skutočnosti ich tam môže byť aj 6. Ale aby sa nepovedalo, skúšam riadiť aj skutočné zapojenie 5-6 regulátorov, dúfam, že sa mi to do odovzdania bakalárky podarí.

Zhodnotím to teda stručne, pretože si šetrím slová na obhajobu :-) Študenti, využite každú príležitosť, ktorá sa vám naskytne počas štúdia a učte sa nové veci. Ja rozhodne neľutujem výber bakalárskej práce a určite by som nemenila, všetky poznatky, stovky strán teórie som konečne využila vo svojej bakalárskej práci a aj v "praxi" a to použitím práve simulačného programu UniSim Design.

Rada by som Vám ešte spomenula, že Honeywell má 5.5.2016 v Brne DOD (Deň otvorených dverí), kde sa môžete dozvedieť viac o automobilovom priemysle, letectve, dostanete sa do testovacích laboratorii a naučíte sa niečo nové o automatizácii. Svojou účasť potvrdíte registráciou na ich stránke a taktiež môžete vyhrať vecné ceny. Viac informácii nájdete na ich homepage Honeywell alebo na Facebook.

Učeniu zdar!