Ahojte, možno už niektorí viete, možno nie, no musím sa pochváliť, že celý minulý týždeň som strávil v krásnom veľkom meste – Amsterdame.
Účel mojej cesty nebola dovolenka, zúčastnil som sa na bridgovom turnaji White House Juniors International ako člen Slovenskej juniorskej reprezentácie. Konečné umiestnenie na turnaji síce nebolo najlepšie, ale hrali sme dobre a zachovali si svoje miesto medzi pozvanými tímami na tento prestížny turnaj, aj dobré meno ako reprezentanti.
Repre fotka:
Avšak popri hraní kariet sme si našli čas aj na obhliadku tohto úžasného mesta. Je všeobecne známe, že v Holandsku je najlepším dopravným prostriedkom bicykel. V Amsterdame to však dotiahli na úplne iný level. Preto sme neváhali a požičali si bicykle z požičovne, lebo také niečo sa rozhodne oplatí zažiť.
Cyklochodníky sú doslova všade, keď už nie osobitne oddelené od pešieho chodníka a cesty, je na ceste namaľovaný pás, väčšinou na úkor áut. Dokonca sme išli cez úsek, kde vôbec nebola cesta pre autá, a tieto museli jazdiť po električkovej trati.
Absolútne bežným úkazom je "kruhový objazd pre všetkých", teda kruháč, kde najmenší okruh robia autá, popri nich vpravo jazdia električky (tiež do kruhu, čo je super, lebo šetria koľajnicami a výhybkami), a vedľa nich vpravo bicykle. Čiže ak chce vodič auta vyjsť z kruháču, musí sa pozrieť či ho sprava neobieha električka a tiež či nejdu žiadni cyklisti.
Nejak takto:
Čo ma však očarilo najviac bolo riadenie križovatiek, keďže na predmete PIRS sme sa niečo podobné snažili riešiť. V Amsterdame reálne, skutočne a úplne naozaj fungujú tlačítka na urýchlenie dopravného cyklu križovatky. Čiže ak cyklista dorazí na križovatku a stojí na červenú, stlačí tlačítko na stĺpiku, o ktorý sa pohodlne oprie a uvidí niečo takéto (moja fotka):
Začne sa odpočítavanie do zelenej, ktoré skončí na čísle 5, vtedy už sa treba nachystať. A keďže v doprave je dôležité vedieť, čo je za vami, na mnohých križovatkách je preto pod semaforom spätné zrkadlo:
Viem, že zopár fotkami vás neohúrim tak, ako táto cyklodoprava ohúrila mňa, ale som skutočne fascinovaný tým, ako dobre je zvládnutá. Myslím si, že by v Bratislave chodila bicyklom čo len jedna desatina ľudí z tých, čo chodia autami, možno by bolo na ceste menej áut, no rozhodne viac nehôd a ja som za celý čas, čo som tam na bicykli strávil, nevidel čo len jedinú zrážku. Ľudia si tam jednoducho rozumejú a tolerujú sa navzájom, a trúbia len v najnevyhnutnejších prípadoch. Celkový dojem: rušná, ale za to pokojná doprava. Jediný problém, s ktorým som sa stretol, bolo zaparkovať bicykel 😀
0 Comments