Rozsiahla štúdia zaoberajúca sa znovuzopakovaním vedeckých experimentov v najkvalitnejších vedeckých článkoch venovaných psychológii, ukázala že len 36% najnovších výskumov dosiahlo po reprodukcii rovnaké výsledky.

Prečo je dôležitá reprodukovateľnosť vedeckých experimentov?
Pretože výsledok jediného experimentu takmer nikdy nie je jednoznačným vedeckým faktom a musí byť potvrdený aspoň tromi rôznymi nezávislými vedeckými týmami aby bola potvrdená jeho pravdivosť a presnosť.

V bežnom živote človek robí mnoho chýb, vo vede to nebýva inak aj napriek prísnym metodologickým pravidlám sa chyby vo vedeckých výsledkoch vyskytujú častejšie ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Dôvodov môže byť mnoho, od komplexnosti skúmaných javov a ich nutnom zjednodušovaní do podoby modelov (strata presnosti), presnosť meracích zariadení, nedokonalé vedecké postupy, v neposlednom rade aj ľudský faktor a vedecké podvody (ten najsmutnejší prípad) a mnohé iné.

Pravdivosť vedeckých výsledkov sa dá preto vyjadriť cez pravdivostnú hodnotu v intervale od 0% do 100%, kde 0% znamená úplná nepravda a 100% úplná pravda (viď viachodnotová logika).
Väčšina výsledkov (ak nie všetky) z prírodných, technických, medicínskych a hlavne spoločenských vied (výrazný vplyv ľudského faktoru) má preto pravdivostnú hodnotu v otvorenom intervale (0-100%), čo znamená že žiadny výsledok z týchto vied nie je absolútna pravda. Tým pádom je takýto výsledok spochybniteľný, tak ako sme tomu v histórii vedy mohli byť svedkami už mnohokrát.

Výnimkou v neabsolútnej pravdivosti výsledkov sú rigorózne formálne vedy ako matematika a logika. Ktoré azda jediné poskytujú abstraktné istoty v inak neistom reálnom svete.
Práve z dôvodu presnosti a istoty je matematika a jej metódy nedeľnou súčasťou každej slušnej vedy. Presnosť tej danej konkrétnej vedy by sa preto dala vyhodnotiť aj mierou matematizácie využívaných vedeckých metód.
Nie nadarmo je Matematika je považovaná za základ poznania.

Heslo na záver:

"Ľudia si zaslúžia istoty! Preto pri výbere štúdia voľte číslo 1. Matematiku."

Obrázok z wikipedie na záver:
alt

Zdroje:
sciencealert,
the guardian


0 Comments

Leave a Reply

Avatar placeholder

Your email address will not be published. Required fields are marked *