Ďalšia transhumanistická úvaha, tentokrát na tému zmeny ľudskej formy existencie za účelom prežitia, inšpirovaná článkom zo ScienceAlert a nasledovnou prezentáciou Harvardského futurológa Juana Enriqueza.
Evolúcia ako cesta od jednoduchších foriem života k zložitejším.
Evolúcia ako séria genetických zmien vo výbave organizmu za účelom prežitia cez adaptáciu sa na vonkajšie prostredie.
Inteligencia ako schopnosť adaptovať sa a riešiť problémy.
Inteligencia ako forma evolučnej adaptácie.
Inteligencia ako nástroj a schopnosť prežitia.
Rôzne formy inteligencie: inteligencia buniek a molekúl, zvieracia inteligencia, ľudská inteligencia, umelá inteligencia.
Transhumanistický prístup modifikácie ľudskej formy existencie nie je nič iné ako inteligentný prístup k adaptácii ľudského druhu.
Rekurzívne využitie adaptačných mechanizmov (inteligencie) za účelom vygenerovania ešte efektívnejších adaptačných mechanizmov (superinteligencie).
Z definície ide teda o efektívny prístup k uchovaniu inteligentnej formy existencie v dlhodobom časovom horizonte.
Teda forma existencie ktorá bude mať schopnosť ďalšej zmeny a neustálemu prispôsobovaniu sa neustále meniacim sa podmienkam v kozme.
Na prvý pohľad by sa tieto úvahy mohli zdať škandalózne a neslýchané.
Idea neustálej zmeny a nutnosti prispôsobeniu sa týmto zmenám však v histórii ľudstva nie je ničím novým. Už Herakleitos z Efezu obohatil ľudstvo poznaním o nevyhnutnosti zmeny, stručne vyjadreným vo fráze Panta Rhei (všetko plynie).
Ideu neustálej zmeny, vzniku a zániku nových foriem existencie ilustuje aj Ouroboros antický symbol zobrazujúci draka, či hada požierajúceho svoj vlastný chvost.
Čím ďalej sa bude chcieť ľuďstvo posunúť v kozme od pôvodného prostredia planéty Zem, tým viac sa bude musieť zmeniť a prispôsobiť novým podmienkam. Snažiť sa o to aby naši potomkovia boli takí istí ako my, žili v rovnakom prostredí ako my, žili rovnako ako my a brániť nevyhnutným zmenám, je vlastne nihilistický rozsudok zániku.
Zmena vždy bola, je a bude nevyhnutná pre prežitie.
Evolúcia samotná je dynamický proces a čo sa mení je aj rýchlosť tejto zmeny. Od pomalých zmien s veľkými časovými konštantami k stále rýchlejším a rýchlejším zmenám s malými časovými konštantami.
Čo trvalo evolúcii milióny rokov cez prirodzený výber a stratégiu pokus omyl cez mutácie v genetickej výbave organizmu, bolo exponenciálne urýchlené výmenou genetickej informácie sexuálnym rozmnožovaním dvoch organiznov. Čo trvalo státisíce rokov stratégii sexuálneho rozmnožovania, bolo urýchlené vývojom biotechnológie špičkovej kvality, ľudskej ruky, schopnej opracovávať prírodné materiály a tvoriť nové technológie ako pästný klin, oštep, páka, kladka, koleso, parný stroj, atómová elektráreň.
Čo trvalo tisícky rokov vývoju ľudstva bude exponenciálne urýchlené genetickým inžinierstvom, nanotechnológiami, umelou inteligenciou a ďalšými porkočilými technológiami.
Inteligentný a vedomý prístup k modifikácii ľudskej formy existencie sa dá preto vnímať ako produkt samotnej evolúcie a nevyhnutný krok k ďalšej evolúcii budúcich inteligentých foriem života alebo všeobecne existencie.
Od rozmnožovania sexuálneho k rozmnožovaniu umelému. Od pomalých a nevedomých evolučných zmien s vysokým prvkom náhody a chybovosti, k rýchlym, efektívnym a veodmým zmenám budúcich inteligentných foriem existencie.
Tak ako je akt sexuálneho párenia a rozmnožovania vzrušujúci a uspokojujúci pre dvoch jedindov zvieracej riše. Za účelom prežitia druhu.
Tak bude pre človeka budúcnosti vzrušujúca a uspokojujúca transformácia vlastnej existencie a fúzia s inteligenciou umelou. Za účelom prežitia superinteligentnej formy existencie.
Na záver už len snáď nejaký citát:
"Je nemorálne nemodifikovať a nezdokonaľovať ľudskú formu existencie. Je na nás pripraviť sa na túto nevyhnutnosť, akokoľvek nepríjemné a neetické by sa to mohlo zdať práve teraz."