Projekt pôvodne vznikol len ako myšlienkový experiment, ktorý sa zaoberal využitím energetického potenciálu koncentrovaných slnečných lúčov a ich premenou na využiteľnú formu energie. Myšlienka je to pekná, ale jej realizácia vyžaduje vyriešenie mnohých konštrukčných otázok a problémov, ako napr. čím koncentrovať slnečné lúče, ako dosiahnuť, aby sa ohnisko týchto lúčov nachádzalo stále na jednom mieste a okrem mnohých ďaľších aj to, ako vlastne transformovať túto energiu na jej využiteľnú formu. Po ujasnení väčšiny z týchto problémov, ktoré budú ozrejmené neskôr, prišla možnosť zrealizovať túto myšlienku ako bakalársky projekt. Bakalársky projekt, ktorého oficiálny názov znie: ,,Optimálne riadenie Fresnelovej šošovky."
Cieľom projektu je zostrojiť zariadenie, ktoré bude schopné využiť energiu slnečného žiarenia na zohriatie určitého objemu vody v zásobníku kvapaliny, prípadne potom toto teplo ďalej premeniť na elektrickú energiu, s využitím [Seebeckovho javu](http://sk.wikipedia.org/wiki/Seebeckov_jav).
Spôsob akým by sa mal tento cieľ dosiahnuť bude postupne predstavovaný v ďaľších článkoch.
Trocha si ozrejmime názov projektu
Optimálne riadenie...
Keďže Slnko neustále mení svoju polohu na oblohe, je nutné, aby bol systém riadený a mohol tak adekvátne reagovať na tento pohyb. Bude teda potrebné implementovať riadenie, ktoré zabezpečí, aby sa časti zariadenia otáčali za slnkom a zároveň aj vyhodnotiť, či bude táto akcia potrebná v závislosti od intenzity slnečného svitu dopadajúceho na senzory, ktoré budú ,,očami" zariadenia. Ďaľšou, nemenej významnou optimalizačnou vlastnosťou riadenia musí byť schopnosť určiť v akej polohe sa nachádza slnko a minimalizovať tak počet potrebných pohybov a tým aj energiu na ne vynaloženú.
Fresnelova šošovka ...prečo?
Ako bolo spomenuté v úvode, zariadenie bude využívať energiu slnečného žiarenia, koncentrovaného do čo najmenšej plochy. Jednou z vecí, ktorá je navrhnutá tak, aby ovplyvňovala šírenie žiarenia presne určeným spôsobom je optická šošovka.
Fresnelova šošovka je ekvivalent ku klasickej šošovke, až na ten rozdiel, že sú z nej odstránené tie časti, ktoré sa priamo nepodieľajú na lome svetla(obr. 1), čo ju robí oveľa viac praktickejšou. Tento projekt sa sústreďuje aj na hľadanie optimálnych riešení v konštrukcii a použitie Fresnelovej šošovky poskytuje zásadné výhody oproti bežnej šošovke, pretože je:
ľahšia a tým je energeticky menej náročnejšia manipulácia s ňou
menšia, oproti klasickej šošovke je neporovnateľne tenšia
dostupná, dá sa kúpiť napríklad aj na internete
lacná (ako pre koho)
Celý projekt sa myšlienkami odvíjal práve od Fresnelovej šošovky a zároveň je jeho najzaujímavejším komponentom, preto si vyslúžila čestné miesto v názve.
Obr. 1 Rozdiel medzi (1)Fresnelovo šošovkou a (2)bežnou.
Augustin-Jean Fresnel Francúzsky inžinier a fyzik
Osobný pohľad
Na úvod som ozrejmil projekt trochu z tej principiálnej stránky. Nechcel som zachádzať príliš do detailov, pretože ako bolo spomenuté, jedná sa o experiment, takže mnohé veci sa môžu ešte zmeniť. Namiesto toho budem priebežne odhaľovať všetky súvislosti a postupne dopĺňať články o častiach systému, ktoré sú už funkčné a použiteľné v projekte.