Niektorým z nás sa nepáči, ako aktuálne opatrenia obmedzujú náš každodenný život. Sú však medzi nami aj takí, ktorí prevzali na seba zodpovednosť, dobrovoľne sa vystavili zvýšenému riziku a aktívne pomáhajú tým, ktorí to práve potrebujú. Sme hrdí na to, že medzi týmito šľachetnými ľuďmi je aj naša študentka Miška.
Miška je študentkou inžinierskeho študijného programu Automatizácia a informatizácia v chémii a potravinárstve na FCHPT STU v Bratislave. Popri dištančnom štúdiu sa vo svojom voľnom čase venuje dobrovoľníctvu - testuje ľudí na koronavírus.
Q: Ako dlho sa už venuješ testovaniu?
A: Od apríla, skoro od začiatku pandémie COVID-19. O tom, že sa na testovanie prihlásim, som uvažovala hneď, ako sa ku mne dostal inzerát o hľadaní dobrovoľníkov. Na začiatku s tým hlavne moji rodičia nesúhlasili, avšak po pár týždňoch presviedčania som do toho aj napriek tomu išla :)
Q: Prečo si sa rozhodla byť dobrovoľníčkou v testovacom centre?
A: Na začiatku epidémie, keď sa nám zatvorila škola a postupne sa zatvárali všetky podniky, som najskôr prišla o jednu brigádu v bare a pri ďalšom sprísňovaní opatrení, aj o moju druhú prácu v spoločnosti Henkel. Keďže sme nevedeli ako dlho bude tento stav trvať, tak som chcela pomôcť. Ako študentka FCHPT som spĺňala požiadavky pre prácu v odberových tímoch. Preto som sa skúsila prihlásiť, na čo sa mi obratom ohlásili a zobrali ma.
Q: Ako si sa dostala k tejto dobrovoľníckej práci?
A: Spolužiak zdieľal v skupine, ktorú máme so spolužiakmi, inzerát z Medirex-u, kde hľadali dobrovoľníkov. Inak, tých dobrovoľníkov priebežne stále hľadáme, preto ak má niekto záujem, budeme radi, ak sa k nám pridáte.
Q: Ako vnímaš zvýšené riziko, ktorému sa pravidelne vo svojej práci vystavuješ?
A: Po tých pár mesiacoch, čo chodím pravidelne takmer každý deň testovať, to už príliš nevnímam ako rizikovú prácu. Samozrejme, stále tu isté riziko je, ale sme chránený ochranným oblekom, respirátorom aj štítom. Tieto ochranné pomôcky si vždy po 4-5 hodinách meníme, čím je riziko minimalizované. Vo väčšom riziku sme určite, napríklad, pri návšteve obchodu, alebo pri ceste v MHD. Preto je veľmi dôležité dodržiavať v nich hygienické opatrenia.
Q: Na základe tvojich skúseností, čo by si odporučila ľuďom, aby sme dostali situáciu opäť pod kontrolu?
A: Určite odporúčam brať to zodpovedne a nezľahčovať túto chorobu len preto, že na tom nie sme tak zle ako v iných štátoch. Dodržiavanie opatrení, nosenie rúšok na verejnosti, dodržiavanie odstupu od cudzích ľudí a pravidelná dezinfekcia rúk sú základné pravidlá, ktoré podľa môjho názoru vôbec nie je také ťažké dodržiavať, aby sa situácia nezhoršila.
Q: Pre mnohých ľudí je nosenie rúška nepohodlné. Ako sa cítiš ty vo svojom pracovnom oblečení?
A: Celkom nepohodlne. Cez leto to samozrejme bolo ešte omnoho horšie. Keď bolo vonku 30 stupňov, tých 5 hodín na slnku v obleku a bez pitia bolo naozaj takmer nevydržateľných. Ale po dlhšej dobe mi už takéto pracovné oblečenie príde úplne normálne. Samozrejme nad tým, že na sebe musím mať rúško aj pri bežných príležitostiach, sa už ani nezamýšľam.
Q: Napriek tomu, že ide o vážnu tému a o prácu, ktorá je náročná na sústredenie, zažila si vo svojej práci aj nejakú veselú príhodu?
A: Tým, že sa denne stretávame niekedy aj so skoro 800 ľuďmi, je vtipných príhod naozaj mnoho. Napríklad, na jednom z odberných miest kde testujeme, sa bol testovať pán pôvodom z Ukrajiny, ktorého priezvisko bolo Netreba. Preto keď sme sa ho spýtali na meno a jeho odpoveď bola „netreba“, celkom nás vytočilo, že nám ho nechce povedať. Kolega sa ho skúsil spýtať ešte raz, na čo bola jeho odpoveď opäť „netreba“. Vysvetlilo sa to až vtedy, keď mu ten pán podal pas, v ktorom stálo Netreba :)
